Organizácia lovu a odchytu zveri
Lov tzv.malej zveri - zajac, bažant sa realizuje výlučne na spoločných poľovačkách a lov králika divého a holuba hrivnáka na individuálnych poľovačkách. Samotná organizácia spoločnej poľovačky má svoje presné pravidlá a od ich dodržiavania v značnej miere závisí úspech, alebo neúspech. Tieto pravidlá vyplývajú nielen zo zákonov o poľovníctve, ale tiež zo zvykov a tradícií, ktoré do poľovníctva zaviedli naši predkovia. Pri príprave a organizácii poľovačky má nezastupiteľné miesto poľovnícky hospodár. Je dušou celého podujatia. Základné povinnosti poľovného hospodára môžeme zhrnúť do troch okruhov a to pred poľovačkou, počas poľovačky a po skončení poľovačky. Pred poľovačkou privíta pozvaných hostí, zabezpečí prekontrolovanie zbraní a dokladov poľovníkov, oboznámi prítomných s predpokladaným priebehom poľovačky, taktiež vysvetlí v ktorej časti revíru a na akú zver sa bude poľovať, zdôrazní nutnosť dodržiavania pravidiel bezpečného zaobchádzania so zbraňou a strelivom, vysvetlí spôsob prepravy poľovníkov, dohovorené signály a určí svojich zástupcov. Počas poľovačky dohliada na dodržiavanie pravidiel lovu, po skončení každého pohonu zabezpečí ošetrenie ulovenej zveri, aby nedošlo k znehodnoteniu diviny zaparením a podobne. Po skončení poľovačky zorganizuje slávnostný výrad ulovenej zveri, pričom zhodnotí priebeh poľovačky.
Na záver pozve prítomných poľovníkov na tzv. posledné kolo.
Posledné kolo je vlastne posedenie poľovníkov po poľovačke, kde sa podá občerstvenie a žartovným spôsobom sa rozoberie celý priebeh poľovačky. V minulosti, pri dostatku malej zveri sa v našom revíri organizovali poľovačky, na ktorých sa zúčastnilo 50 - 55 strelcov. Okrem našich poľovníkov bývali aktérmi poľovačiek tiež prizvaní hostia zo susedných revírov. Naši poľovníci sa na oplátku zúčastňovali poľovačiek v ich revíroch. V šesťdesiatych rokoch predstavovali stálych hosťov nášho poľovníckeho združenia poľovníci z Brezovej pod Bradlom a naši členovia sa na revanš mohli zúčastniť poľovačiek na raticovú zver. V minulosti si získal v poľovníckej verejnosti povesť vynikajúceho organizátora náš poľovnícky hospodár Petráš Ján. Keď spomíname organizačné schopnosti pána Petráša, tak nesmieme zabudnúť ani na excelentného ceremoniára pána Janka Vajčiho, ktorý ako nepoľovník venoval kus svojho talentu a komediálnych schopností v prospech poľovníkov. Pri tzv." poslednom kole ", ktoré v duchu hubertovských tradícií pozostávalo z vyhlásenia výsledkov poľovačky, ocenenia najlepších strelcov diplomami, pasovania nových poľovníkov na lovcov, prebehol aj kráľovský súd. Hlavné postavy súdu, kráľ, žalobca, obhajca, ako aj pážatá vystupovali v historických kostýmoch.
Na fotke:: Poľovnícky súd - Janko Vajči v akcii
Úlohou súdu bolo prejednať priestupky poľovníkov, ktoré sa stali v priebehu poľovačky. Previnilcovi bola uložená pokuta vo forme čokolády, vína, ale aj úderu palicou po zadnej časti tela. Po oficiálnych ceremóniách pokračovala družná debata až do skorých ranných hodín. Posledné kolá sa uskutočňovali podľa daných možností, či už v hostinci u Cesneka, v kaštieli / budova starej školy /, v požiarnej zbrojnici, neskôr v kultúrnom dome a v klube PZ. V histórii Malženického poľovníctva sa na spoločných poľovačkách udialo veľa poučných, ale aj zábavných príhod, preto niektoré z nich spomenieme Poľovnícky hospodár - zajatec. Ako sme už spomínali, v čase dostatku malej zveri boli bežné recipročné výmeny poľovníkov zo susedných revírov na spoločných poľovačkách. V decembri roku 1970 zorganizovalo spoločnú poľovačku na zajace poľovnícke združenie " Svornosť " Špačince. Výbor nášho PZ rozhodol, že od nás sa na spomínanej poľovačke zúčastnia Ing. Bernard Ozvald, Ing. Eliáš Vajči, Bohumír Kadlec, Ján Zachar a Michal Sedlák, ktorý v tom čase býval v Špačinciach. Títo poľovníci, okrem Sedláka sa ráno sústredili pred " zosilovačkou " , odkiaľ ich poľovnícky hospodár Petráš odviezol na miesto určenia. Po ceste v Jaslovských Bohuniciach pribrali do auta Jozefa Valoviča. Pozoruhodné na tejto ceste bolo to, že pán Petráš ju dokázal absolvovať so zatiahnutou ručnou brzdou. Poľovníci boli v kabíne mierne priotrávení od dymu z prehriateho brzdového obloženia, napriek tomu šťastne dorazili do Špačiniec. Po zahájení poľovačky bolo prvé kolo rozpúšťané od miestnej pálenice v smere na hranicu s Malženickým chotárom. Ľavé krídlo poľovníkov viedol domáci člen pán Šulko, ktorý v miernej hmle stratil orientáciu a viedol poľovníkov až do Malženického chotára. V tom čase však náš hospodár pán Petráš na hranici so Špačinským chotárom ďalekohľadom pozoroval priebeh poľovačky a ani sa nenazdal a bol " v zajatí " špačinských poľovníkov. Po skončení kola počas výlože zajacov prifrčal medzi poľovníkov. Len ťažko sa mu darilo udržať hnev na uzde, vynadal miestnym poľovníkom, že nepoznajú hranice revíru, hneď z voleja sa niečo ušlo aj malženičanom a zároveň oznámil, že na posledné kolo príde prejednať previnenie.
Po skončení poľovačky, keď už poľovníci mali za sebou večeru, sa otvorili dvere a v nich stál Ján Petráš vyzbrojený mapou revíru a ďalšími dokumentami. Treba povedať, že ďalšie riešenie predmetnej záležitosti sa nieslo v pokojnom, priateľskom duchu, dohodla sa náprava krivdy a dohoda bola zaliata zodpovedajúcim množstvom zlatistého moku.
Honci z Jaslovských Bohuníc
Pre úspešný priebeh poľovačky na malú zver je veľmi dôležitá dobrá spolupráca so susedmi. Pri rozpúšťaní poľovníkov napr. na snehu sa stáva, že zajace začnú zo svojich pelechov vybiehať príliš skoro, prebehnú do susedného revíru a po poľovačke sa vrátia naspäť. Túto skutočnosť veľmi dobre poznal aj pán Petráš, preto keď sa v decembri v roku 1970 dozvedel, že súčasne s nami chcú organizovať neplánovanú poľovačku aj susedia z Jaslovských Bohuníc,tak okamžite vyštartoval za ich hospodárom Jozefom Valovičom, aby ho od tohto úmyslu odhovoril. Pán Valovič, napriek argumentom nechcel ustúpiť, preto ho pán Petráš požiadal, aby prvé kolo nerobili od Atomky, lebo tam hneď zrána chceme ísť my. V deň poľovačky po oficiálnom nástupe a nutných formalitách sa jedna partia poľovníkov presunula k Jaslovskému stavu a druhá k plynárke. Hneď po rozpustení poľovníkov bolo zrejmé, že sa pred nami pohybuje podozrivo veľa zajacov. Lov bol nadmieru úspešný, keďže sa ulovilo asi 430 zajacov. V iných rokoch sa na uvedených parcelách ulovilo asi 150 zajacov. Treba dodať, že v ten deň boli našimi najlepšími honcami vďaka nedisciplinovanosti bohunickí poľovníci, ktorí vydurili svojich zajacov rovno pred pušky našich strelcov.
Hostia z Bergama
V rokoch 1973 - 74 sme okrem spoločných poľovačiek organizovali na malú zver aj poplatkové poľovačky. Trikrát sa na nich zúčastnili hostia z Talianskeho Bergama a raz z družobného mesta Trnavy, z Fínskej Heinoly. Pred prvou poplatkovou poľovačkou v roku 1973, poľovnícky hospodár Petráš nechcel nič ponechať na náhodu a preto uskutočnil návštevu v PZ " Lipa " Pastuchov, kde talianski hostia už dvakrát poľovali. Po návrate oboznámil členov so zisteniami, pričom nezabudol zdôrazniť nutnosť dodržiavania disciplíny, ktorá by eliminovala južanský temperament hostí.
Na fotke:: Poľovačka s hosťami z Talianska v roku 1973
V deň poľovačky sme hostí oficiálne privítali, pričom sa tradičný slovanský zvyk chlieb a soľ nahradil štamperlíkom slivovice. Samotný priebeh poľovačky možno hodnotiť kladne, hostia dodržiavali stanovené zásady a na výrade bolo 430 ks zajacov a bažantov, ale tiež jedno dropie mláďa. Vzhľadom na dobrú náladu, ktorá panovala počas poľovačky a po poľovačke , Taliani prevzali všetku ulovenú zver. Zo získaných peňazí sa časť použila na revitalizáciu revíru a z časti sa financovali poľovnícke uniformy, hubertusy a klobúky pre členov PZ. O rok sa poľovníci z Bergama do nášho revíru vrátili až dvakrát, pričom ako prvá sa uskutočnila poľovačka na jarabice. Taliani sa už správali ako doma a aj disciplínu bolo ťažšie udržať. Hneď v úvode poľovačky Talianom odbehli psy a vrátili sa až po poľovačke. Výsledok lovu bol žalostný a do obeda bolo strelených iba zopár jarabíc. Po obede Taliani poskytli zbrane našim poľovníkom, ktorí im zabezpečili úlovok asi 300 ks jarabíc. Po výrade bolo posedenie pri guláši a víne a panovala skvelá nálada. Medzi hosťami bol aj profesor hudby, ktorý študoval v Prahe a jeho synovec spieval v milánskej opere La Scala. Prostredníctvom Ing. Ozvalda požiadal členov o zaspievanie štátnej hymny, ktorá sa mu veľmi páčila. Zborový spev malženických poľovníkov zalial nielen priestor vagóna, v ktorom sa posedenie uskutočnilo, ale bolo ho počuť až do dediny. Ing. Ozvald vyzval potom hostí, aby aj oni zaspievali svoju hymnu. Prvú slohu spievali všetci, druhú traja a poslednú poznal iba spomínaný pán profesor. Družná debata pokračovala potom prostredníctvom tlmočníkov aj posunkovej reči. 
Taliani si prostredie a pohostinnosť domácich poľovníkov natoľko vážili, že odmietli plánovaný odchod na večeru do hotela Magnólia v Piešťanoch a ostali s Malženičanmi pri srnčom guláši a dobrom víne. Osobitný rozruch vyvolal Jozef Filo, ktorý požiadal tlmočníčku, aby doslovne preložila jeho hodnotenie talianskych poľovníkov a toto zhrnul do troch okruhov : Po prvé, že taliansky poľovníci, ako zástupcovia južného krídla paktu NATO nemajú kondíciu a dostatok fyzických síl na celodennú poľovačku,po druhé, že strieľajú veľmi dobre, avšak s triafaním je to horšie a po tretie, čo je najzávažnejšie - nevedia zaspievať štátnu hymnu. Počas hodnotenia Taliani zachovali hrobové ticho a po skončení hodnotenia prepukol hromový smiech. Dobrá nálada vydržala až do skorého rána. Na druhý deň v podvečer bolo dohodnuté upratovanie vagóna a pri vagóne na lávke nad Blavou už čakali s mokrými uterákmi na hlavách Krátky a Pocisk Ján a obaja svorne nadávali na ťažké talianske víno.
Taliani, v čiastočne pozmenenom zložení sa k nám vrátili na poľovačku ešte v decembri 1974 a bola dohodnutá poplatková poľovačka aj pre rok 1975. Táto sa vzhľadom na rapídny pokles stavov zajacov, ale najmä jarabíc už neuskutočnila. V rokoch 1970 - 74 boli zaznamenané pomerne vysoké úlovky namä zajacov a jarabíc. To umožňovalo, aby sa po naturálnom vysporiadaní členov, hosťov a honcov, časť diviny odpredala na tzv. verejné zásobovanie, ale aj obyvateľom obce, ako aj okolitých dedín. Od roku 1975, kedy sa presťali loviť jarabice sa už takéto úspešné roky nezopakovali.
Odchyt živej zveri
Od roku 1976 tvorí odchyt živej zveri rozhodujúcu položku v príjmoch poľovníckeho združenia. Za týchto takmer dvadsať rokov sa odchyt nerealizoval 5 krát a to najmä z dôvodu nízkeho stavu zajacov. Pri odchyte zajacov sa osvedčila novinka odskúšaná v polovici osemdesiatych rokov a to využívanie sietí určených na odchyt pernatej zveri. Tieto siete sa pri odchyte zajacov preložené napoly kladú priamo na zem a rozostavení chytači zajacov ulovia tak, že pri behu pred nimi zdvihnú sieť zo zeme a zajac sa potom do nej zamotá. V časoch vysokých početných stavov bažantov a jarabíc sa realizoval odchyt aj tejto zveri. V roku 1977 sa uskutočnil odchyt bažantov pri Blave na lúkach. Siete boli postavené cez lúky, smerom k úhorovej ceste. Bažanti sa hnali od Jaslovského stavu. Keď boli honci asi 200 m od sietí, vyletelo postupne také veľké množstvo bažantov, ktorí po náraze do sietí spôsobili ich zrútenie. Napriek tomu zostalo v sieťach vyše 200 bažantov. Ostatné vyplašené bažanty sa rozpŕchli po okolí a v ten deň nebola v dedine záhrada, kde by sa bažanty neobjavili. Odchyt živej zveri vyžaduje nielen dobre zazverený revír, ale aj kvalitnú organizáciu práce. Pri odchyte zajacov je potrebné zabezpečiť dostatok kvalitných chytačov, ale aj pomocníkov - honcov. Ako honci sa veľmi dobre osvedčili školopovinné deti, ktoré nešetria hlasivkami, a takto ženú zajace do sietí. V posledných rokoch sa na odchyte zúčastňuje 70 - 90 detí, ktoré pod dozorom dospelých pomáhajú poľovníkom splniť plánované úlohy v odchyte zajacov.