Z histórie poľovníctva v obci
Prvé informácie o poľovníctve v obci Malženice siahajú k začiatku 20. storočia. V tom čase väčšinu pozemkov, ktoré boli poľovnícky obhospodarované vlastnila rodina majiteľa Budmerického panstva grófa Pavla Pálffyho. Gróf Pavol Pálffy (na obrázku, spoluzakladateľ CIC) bol činorodý človek a spolu s bratom Jozefom sa zaslúžili o založenie medzinárodnej poľovníckej organizácie CIC.
Poľovačky, ktoré organizoval aj v Malženickom chotári mali všetky znaky veľkopanských radovánok. Na jednu z poľovačiek si pamätník tohto obdobia Augustín Šesták spomína takto: "bolo to v roku 1925, mal som vtedy 12 rokov a obecný bubenník niekoľko dní bubnoval a oznamoval, že bude poľovačka na zajace, na ktorú príde pán gróf Pavol Pálffy, preto sa pozývajú všetci dospelí chlapi, ale aj ženy, aby pomáhali pri poľovačke ako honci a nabíjači. Celá dedina vyčkávala na príchod pána grófa. Ten prišiel aj so sprievodom na kočoch, a ako sme ho vítali, tak rozhadzoval hrste drobných mincí, a najradšej do prachu, alebo do kaluže. My deti sme sa za mincami váľali v prachu a panstvo sa na tom dobre zabávalo. Ubytovaný bol v miestnom kaštieli. Pri poľovačke páni používali najmenej dve flinty,ktoré im nabíjači neustále dobíjali. Po poľovačke pomocníci z radov občanov obce nedostali výslušku vo forme uloveného zajaca, ale dostali peňažnú čiastku, ktorá vtedy predstavovala asi 5 korún na osobu.
Mne bolo vtedy veľmi ľúto, že na poľovačku ma nevzali, vraj som ešte malý, a neunesiem zajaca. Aj keď páni honcom zajacov nedali, po poľovačke bolo v obci diviny dostatok, lebo prefíkanejší honci využili každú príležitosť a zajacov si počas poľovačky poschovávali. "
Okrem pozemkov veľkostatkára Pálffyho sa právo poľovníctva uskutočňovalo tiež na obecných pozemkoch a pozemkoch drobných vlastníkov. Tu sa právo poľovníctva prenajímalo dražbou a z dobových dokumentov vyplýva, že do roku 1944 mali uvedené pozemky ako poľovné revíry prenajaté veľkostatkár Remenár z Dolného Dubového a Valovič z Bohuníc.
Postupne na pozemkoch grófa Pálffyho vykonávali právo poľovníctva aj občania Malženíc.
Držitelia poľovníckeho oprávnenia tzv. " poľovky " neboli organizovaní a pôsobili v dvoch skupinách a to pri strediskách Nový Majer a Juhásna. K týmto skupinám patrili : Ján Osvald st., Ján Osvald ml., Závodný, Jakabovič, Bunček Pavol, CHudý Jozef, Bošnák Augustín, Bunček Jozef, Daniš Anton, Jankech Vít, Krajčovič Pavol, Bohunický.
Na fotke:: Zakladajúci členovia PZ Drop: Jozef Bunček - legionár, Ján Petráš a Ľudovít Jablonický
Počas 2.svetovej vojny bol výkon práva poľovníctva značne obmedzený a pre poľovnícku súčasnosť má najväčší význam až rok 1944, kedy vypršala nájomná zmluva doterajším užívateľom, ktorí nepochádzali z obce. O uvoľnený revír sa začali uchádzať občania Malženíc z novovytvorenej poľovníckej spoločnosti na čele s Jánom Petrášom. Ďaľšími členmi boli Augustín Bošnák, Jozef Bunček, Ľudovít Jablonický, Anton Daniš, Vít Jankech, Ján Osvald a Pavol Krajčovič. Z tohto obdobia sa zachovala Vyhláška obecného úradu v Malženiciach.
Na základe písomnej žiadosti získala oprávnenie na výkon práva poľovníctva v uvoľnenom revíry skupina Jána Petráša z Malženíc. Z rozhodnutím notárskeho úradu v Trakoviciach sa nechceli uspokojiť konkurenčé skupiny a preto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť až po potvrdení Župného súdu v Nitre. Na základe uvedených skutočností sa rok 1944 považuje za začiatok organizovaného poľovníctva v obci Malženice.
Do konca roku 1945 sa miestna poľovná spoločnosť rozrástla o nových členov: Jozef Krátky, Jan Potisk, Ján Zachar, Ján Lukáč, Štefan Ivanovič. Po schválení skúšobného poriadku v roku 1948 sa rady poľovníkov rozšírili o nových úspešných adeptov skúšok. V roku 1952 to boli Štefan Kossegi, Ján Florkovič, Alojz Bunček, Augustín Šesták, v roku 1954 Ing. Bernard Ozvald a v roku 1960 Augustín Potisk, Štefan Bunček a v roku 1962 Jozef Šulko.
Poľovníctvo po roku 1962
V roku 1962 zákonodarné orgány schválili nový Zákon o poľovníctve pod č. 23/1962 Zb. V zmysle uvedeného zákona výkon práva poľovníctva prináležal socialistickej organizácii / JRD, ŠM /. Táto ho za odplatu musela postúpiť poľovníckemu združeniu. V tom čase hranice poľovného revíru boli totožné s hranicami katastrálneho územia obce. V súlade s uplatňovaním spomínaného zákona došlo postupne k zmene hraníc revíru.
Na základe rozhodnutia Okresného národného výboru odboru pôdohospodárstva v Trnave č. pôd 11.226/62 zo dňa 10. decembra 1962 bol uznaný poľovný revír pre JRD Malženice o výmere 1252 ha pozostávajúci 770 ha v užívaní JRD Malženice, 465 ha v užívaní ŠM 9. máj Trnava a 35 ha v užívaní súkromných vlastníkov v k.ú. Malženice a 42 ha z k.ú Trakovice, 19,5 ha pre Špačince a 10 ha pre Jaslovské Bohunice. Hranice revíru boli v podstate po katastrálnej hranici Malženice s výnimkou Špačince /na styku k.ú. Malženice, Špačince, Jaslovské Bohunice /Jaslovské Bohunice / Lúky/ a s Trakovicami, kde boli pričlenené Židunky k revíru a vyčlenené boli pozemky okolo vývojového strediska a družstevných objektov. Trakoviciam sa povolilo poľovať na zajace po Blavu a úzkokoľajku a na tomto bola ochrana zveri spoločná.
Revír bol zaradený do II. akostnej triedy pre zajačiu zver s normovaným stavom 495 ks zajaca a koeficientom prírastku 1,8 a do III. akostnej triedy pre jarabičiu zver s normovaným stavom 1181 ks jarabíc s koeficientom prírastku 1,0.
Hlavnou zverou bol zajac a jarabica, okrem toho sa pravidelne v revíri vyskytoval drop fúzatý, syseľ poľný, králik divý a koncom sedemdesiatych rokov sa začala objavovať srnčia zver, bažantia zver, ktorej podmienky kolektivizácie, vytváranie väčších parciel a zavádzanie mechanizácie poľnohospodárskej výroby vyhovovalo. Okrem toho sa začala udomácňovať v revíri líška obyčajná, ktorej stavy rástli vďaka tomu, že poľovné pozemky neboli tak často navštevované poľnohospodármi, nakoľko značná časť namáhavej ručnej práce bola nahradená výkonnejšou mechanizáciou.
V období platnej zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva rokov 1963–1972 sa členská základňa rozšírila v roku 1964 o Michala Sedláka, v roku 1967 o Hieronýma Florkoviča a Františka Červeňanského, v roku 1969 Jozefa Filu, Jozefa Varínskeho, Emila Zachara st. a Jána Zachara ml. a v roku 1970 o Eduarda Jánošíka, Bohumíra Kadleca a Ing. Eliáša Vajčiho. Rady členov PZ Malženice navždy opustil Vít Jankech a členstvo ukončil Štefan Bunček.
V roku 1972 bola spracovaná koncepcia poľovníctva na Slovensku, ktorá na základe vedeckých poznatkov, plánovitého využívania prírodných zdrojov na úseku poľovníctva, jeho cieľavedomého rozvíjania v súlade s celospoločenskými záujmami stanovila minimálne výmery poľovných revírov s chovom malej zveri 2000 ha a v jeleních oblastiach 3000 ha. Na základe tejto koncepcie PZ Malženice vstúpilo do rokovania so susednými PZ Špačince I. a II., kde napriek ústretovosti neprišlo k dohode o zlúčení revírov, ale situácia sa vyriešila zlúčením revírov Špačince I. a Špačince II. a časť revíru Špačince II. bola pričlenená k revíru Malženice. Dňa 2. marca 1973 bolo vydané rozhodnutie Okresného národného výboru Trnava, odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. OPLVH 1546/73, ktoré však vzhľadom na formálnu chybu bolo dňa 3. marca 1973 opravené a výmera revíru bola stanovená na 1558 ha. Hranice poľovného revíru doznali zmien, Židunky boli začlenené do revíru Trakovice, pozemky za vývojovým strediskom boli vrátené Malženiciam, hranica išla po katastrálnej hranici obce Malženice až po trojbod k.ú. Malženice, Bučany, Trnava, odkiaľ pokračovala poľnou cestou (katastrálnou hranicou Bučany - Trnava) juhozápadným smerom ku Krupanskému potoku, ďalej po ňom až po most na ceste Trnava - Bučany, povedľa cesty smerom do Trnavy, kde sa po účelovej komunikácii zlomila severozápadným smerom a pokračovala až po križovatku ciest Trnava – Malženice a Špačince – Oravné, odkiaľ pokračovala východným smerom po ceste Trnava – Malženice až po katastrálnu hranicu obce Malženice, odtiaľ severným smerom po katastrálnej hranici Malženice – Špačince až po cestu Malženice – Špačince, kde sa otočila východným smerom čerešňovou cestou, odkiaľ pokračovala severným smerom až do trojbodu katastrálnym územím Malženice, Špačince a Jaslovské Bohunice a odtiaľ severovýchodným smerom až po Jaslovský stav, cca 300 m proti toku Blavy a ďalej východným smerom katastrálnou hranicou až po cestu Žlkovce – Atómová elektráreň Jasl. Bohunice a odtiaľ južným smerom po katastrálnej hranici až na cestu Malženice – Veľké Kostolany.
Revír bol zaradený do I. akostnej triedy pre zajačiu zver s normovaným kmeňovým stavom 540 ks koeficientom prírastku 1,1–1,7, pre jarabicu zver do I. akostnej triedy s normovým kmeňovým stavom 1050 ks s koeficientom prírastku 1,2–1,4 a vzhľadom na rozširovanie sa srnčej a bažantej zveri, ktorá v tomto období už bola stálou zverou v revíri, bol revír zaradený pre srnčiu zver do I. akostnej triedy s normovanými kmeňovými stavmi 38 ks s koeficientom prírastku 0,25–0,30 a pre bažantiu zver s normovaným kmeňovým stavom 690 ks s koeficientom prírastku 1,3–1,5.
V období platnosti zmluvy o prenájme výkonu práva poľovníctva v rokoch 1973–1982 sa negatívne prejavili na znížení početných stavov zveri dva rozhodujúce faktory. Prvým faktorom bolo zlúčenie poľnohospodárskych podnikov do veľkých celkov, čo prinieslo likvidáciu remízok ako prirodzeného úkrytu zveri a potravných možností, vytváranie veľkých lánov osievaných monokultúrami, nadmerné používanie priemyselných hnojív, pesticídov a insekticídov, čo po roku 1976 citeľne zredukovalo stavy najmä malej úžitkovej zveri – zajaca a jarabice. Bažant a srnčia zver prežívali nárast stavov, dokonca prechodne sa začala v revíri vyskytovať diviačia a jelenia zver.
Druhým rozhodujúcim faktorom bol rozvoj mechanizácie poľnohospodárstva, kde stroje boli podstatne výkonnejšie, mali väčší pracovný záber a vyššiu pracovnú rýchlosť, čo vplývalo na znižovanie početných stavov najmä u zajaca a jarabice, nevynímajúc srnčiu zver.
Zvlášť negatíve v tomto období pôsobila na populáciu dropa výstavba líniových stavieb vysokého napätia z atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice do rozvodne Križovany a z Križovian na západ na Moravu a Čechy. Pôvodná populácia dropa našla na drôtoch vysokého napätia neprekonateľnú prekážku a značné počty dropov každoročne vymreli pri nárazoch do nich. Koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatich rokov z danej populácie dropa nezostalo takmer nič, iba príležitostné prelety mladých dropov, ktoré však odtiahli na vhodnejšie lokality.
V tomto období rokov 1973–82 bol citeľný nárast členskej základne, keď v roku 1975 boli prijatí za členov PZ Ján Florkovič, Jozef Jakabovič, MUDr. Jozef Lukáč, Vladimír Straský, ďalej v roku 1978 Ing. Pavol Boleček a Bohumil Jankech, v roku 1979 Jozef Kadlec a Bohumír Lenghardt, v roku 1980 Daniel Martinkovič a Emil Zachar ml., v roku 1981 Alexander Bunček a RNDr. Jozef Pavlík a v roku 1982 Zdeno Chudý. Rady členov navždy opustili Ján Petráš, Ján Potisk a Hieroným Florkovič.
Dňa 17. decembra 1982 bola podpísaná zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva medzi JRD Svornosť Jaslovské Bohunice a PZ Drop Malženice, ktorá bola schválená ONV Trnava, odborom PLVH dňa 25. februára 1983 pod č. OPLVH 260/6-1983/34 s platnosťou do 31. 12. 1992. Hranice revírov, výmera a ani normované kmeňové stavy zveri sa nezmenili. Počas platnosti zmluvy boli zaznamenané výkyvy v početných stavoch zveri spôsobené poveternostnými a klimatickými podmienkami, z úžitkovej zveri vyhynul v revíri králik divý.
V období rokov 1983–1992 boli prijatí za členov PZ v roku 1983 Pavol Ecker, v roku 1985 Pavol Klapica, v roku 1986 Juraj Sedlák a v roku 1989 Anna Sedláková. Navždy opustili rady PZ Drop Jozef Varínsky, Emil Zachar st., Štefan Kossegi, Štefan Ivanovič, Ján Florkovič a Jozef Krátky.
Po nežnej revolúcii v roku 1989 bola predĺžená zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva s PZ Malženice iba na obdobie 2 rokov, t.j. do 31. decembra 1994, ktorá bola schválená Lesným úradom v Trnave dňa 11. 1. 1993 pod č. LES 3/93. Následne po prijatí novely Zákona o poľovníctve č. 99/1993 Z.z. bolo potrebné vykonať transformáciu revíru na vlastnícke pomery, čo bolo vzhľadom na rozdrobenosť ako i nedoriešené dedičské konania značne obtiažne. Až v roku 1995 novelizáciou Zákona o pôde sa vytvorili optimálne podmienky na vydanie rozhodnutia o uznaní revíru na vlastnícke vzťahy keď aktívne vstúpil do tvorby revírov Slovenský pozemkový fond. Dňa 21. novembra 1995 bolo vydané rozhodnutie Lesného úradu v Trnave o uznaní poľovného revíru Drop Malženice pod č..j. LÚ-350/95-25-Re. Takto pretransformovaný revír v pôvodných hraniciach z roku 1973 mal výmeru 1654,70 ha, čo je oproti pôvodnému rozhodnutiu väčšia výmera o 93,70 ha
Revír bol zaradený do I. akostnej triedy pre srnčiu, zajačiu a jarabičiu zver a do II. akostnej triedy pre bažantiu zver. Normované kmeňové stavy u jednotlivých druhov zveri boli nasledovné:
– srnčia zver 24 ks na výmeru 1600 ha, koef. prír. 0,25
– zajačia zver 544 ks na výmeru 1600 ha, koef. prír. 1,50
– jarabičia zver 1120 ks na výmeru 1600 ha, koef. prír. 1,20
– bažantia zver 108 ks na výmeru 300 ha, koef. prír. 025
Zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva bola uzatvorená s vlastníkom revíru – Slovenským pozemkovým fondom Bratislava dňa 28. 11. 1995 a schválená Lesným úradom Trnava pod č.j. LÚ 367/95-28-Re dňa 30. 11. 1995.
Počas platnosti zmluvy boli zaznamenané konsolidujúce sa stavy malej zveri s výnimkou rokov 1996/1997, kedy dlhotrvajúce zimy 1995/96 a 1996/97 zdecimovali najmä sľubne sa vzmáhajúce stavy jarabíc a nepriaznivo zasiahli i do stavov zajačej zveri.
V tomto období členské rady rozšírili v roku 1997 Miroslav Macko st., Peter Martinkovič, Michal Moncman, Michal Maruna a Dušan Mizera, v roku 1998 Ing. Jozef Bartek a Ján Klapica. Čestnými členmi po ukončení členstva v PZ zostali Ing. Bernard Osvald a Augustín Šesták, ďalej stálymi hosťami p. Juraj Rybanský, Pavol Klapica a Jozef Hambálek a v roku 2003 boli za kandidátov na členstvo prijatí Miroslav Macko ml., Vladimír Strásky ml., Tomáš Zachar a Milan Krutý, v roku 2004 Peter Zachar.
Členské rady navždy opustili Alojz Bunček, Ján Zachar st., Jozef Lukáč st., Zdeno Chudý, Augustín Potisk a Ing. Bernard Osvald.