Ako si udržať malú zver?


Životné prostredie jednotlivých druhov malej zveri sa veľmi odlišuje...

Životné prostredie jednotlivých druhov malej zveri sa veľmi odlišuje. Ako im pripraviť čo najlepšie podmienky na život?

Bažanty obľubujú poľné lesíky, pásy krovín a stromy na nočné hradovanie, ako aj políčka produkujúce pestrú rastlinnú a živočíšnu potravu. Jarabice uprednostňujú burinou zarastené jarky, menšie parcely osiate rôznorodou skladbou plodín a ojedinelé kríky na medziach. Vyskytujú sa najmä v okolí hraničných línií v krajine. Zajace, naopak, nie sú odkázané na krajinnú zeleň, vetrolamy ani na remízky, ale tiež potrebujú druhovo rozmanité rastlinstvo na nízkej výmere polí. Zajac sa zdržiava na pomerne malom teritóriu. Pri dostatku potravy a vhodných podmienkach mu stačí asi 16 hektárov. „Keďže zajac poľný je stepný druh, stačí mu to, čo poskytuje poľnohospodárska krajina, ale nie v takej podobe, ako máme na Slovensku,“ hovorí doc. Ing. Jaroslav Slamečka, CSc., vedúci Ústavu malých hospodárskych zvierat z Centra výskumu živočíšnej výroby v Nitre. Na stohektárových poliach s kukuricou a obilím chýba pestré zloženie rastlín, za obživou preto musí migrovať na veľké vzdialenosti.

Miešanky

Ak chceme zlepšiť biotop našej zajačej zveri, stačí medzi veľké monokultúry vysiať pásy miešaniek, ktoré jej doplnia to, čo sa v revíri nenachádza. Porasty navyše vytvárajú možnosti úkrytov pred dravcami. Takéto miešanky, ktoré obľubuje i srnčia zver, už dlhé roky produkuje nit­rianske centrum výskumu v spolupráci so Slovenskou poľnohospodár­skou univerzitou v Nitre. „Podľa našich sledovaní zajac chodieva za potravou približne do okruhu päťsto metrov. Do väčších vzdialeností odchádza nerád, preto majú byť políčka v dosahu pol kilometra. Podľa prepočtov hektár našej miešanky, správne rozptýlený v revíri, uživí asi tristo zajacov,“ hovorí J. Slamečka.

Zrod nového života

Hoci uplynulá zima patrila k tým chladnejším, pravdepodobne nepriniesla negatívne výsledky v chove malej zveri. Tam, kde zver prikrmovali alebo si sama potravu vyhrabala spod snehu, prežila bez väčších strát. Prvé jarné vrhy zajacov zohrávajú z poľovníckeho hľadiska minimálnu úlohu, lebo sú málopočetné. O ich prírastkoch rozhodujú máj až jún. Ak sú tieto dva mesiace klimaticky vhodné, väčšinou dobre rastú. „Optimálne počasie nie je studené ani daždivé, ale ani horúce a suché. Čiže teploty sú priemerné a umožňujú rast vegetácie, ktorá poskytne zvieratám potravu. V tom období treba venovať veľkú pozornosť ochrane zajačej zveri napriek tomu, že vegetácia je pomerne vysoká,“ upozorňuje J. Slamečka.

Ak ste nevysiali

Políčka pre malú zver sa vysievajú v apríli až máji. Kto to nestihol, optimálne namiešané osivá v tomto roku už asi nezoženie. „V takom prípade by som pre zajace odporučil vysiať ľubovoľnú ďatelino-trávnu miešanku, ktorá vyprodukuje krmivo najmä na obdobie po žatve, ale aj neskôr do zimy,“ radí odborník. „Pre bažantiu zver je vhodné všetko, čo produkuje zrno, čiže zmes slnečnice, kukurice, prosa, ciroku, pohánky a podobných plodín s odlišným vegetačným obdobím. Zrná prosa napríklad vypadávajú už tri mesiace po vysiatí, tvorí teda prvé zdroje potravy. Neskôr nastupujú ďalšie druhy obilnín, na zimné mesiace zostáva slnečnica a kukurica. Miešanky vysiate takýmto spôsobom pokryjú celé obdobie nedostatku potravy.“ V miešanke sú aj rastliny, ktoré zver rada spása.

Vzor

V susednom Rakúsku sa zajačej zveri darí lepšie ako na Slovensku. Hlavný dôvod je rozdiel v obhospo- darovaní poľnohospodárskej pôdy. „Kým my sa zameriavame na veľkoplošné hospodárenie na päťdesiat- až šesť­desiathektárových parcelách, v Rakúsku majú výmery len do desiatich hektárov. Už na ploche piatich hektárov, navyše vo forme úzkeho pásu, tam zajac nájde pomerne širokú skladbu potravy,“ porovnáva J. Slamečka. Odlišný je aj spôsob starostlivosti o zver. Kým u nás vývoj ponechávame viac-menej na prírodu, rakúski poľovníci majú pridelené určité úseky revíru. Ak má združenie napríklad 30 členov, každý má „pod palcom“ tridsatinu plochy, na ktorej zver prikrmuje, napája a intenzívne chráni pred predátormi. Aj slovenskí poľovníci sa o malú zver starajú, ale jej stavy každoročne negatívne ovplyvní obdobie žatvy. „Za krátky čas zmizne veľká časť, až tri štvrtiny poľnohospodárskych kultúr a všetka zver sa musí koncentrovať na zostávajúcich parcelách, kde hľadá potravu. V populácii sa narušujú sociálne väzby, dochádza k súbojom a následne k vypuknutiu chorôb i k úhynom.

Nároky bažantov

Tieto operence si vyžadujú krajinnú vegetáciu, teda lesíky v blízkosti polí, remízky, vetrolamy, ale aj stromy, na ktorých môžu v noci hradovať. Miešanky pre bažanty sa preto vysievajú v blízkosti takýchto plôch. Ideálny revír z oboch strán lemujú pásy políčok, ktoré prechádzajú do poľnohospodárskych kultúr. Tieto plochy im slúžia aj na hniezdenie, pripomína J. Slamečka a dodáva: „Bažanty sa nerady zdržiavajú hlboko v poli, všetky hniezda si preto budujú v okrajových zónach. Veľké parcely s výmerou napríklad päťdesiat hektárov sú pre túto zver nevhodné, lebo predátory ľahko prejdú okraj poľa a zlikvidujú všetky znáš­ky. Takto redukujú aj celkový prírastok bažantej zveri.“ Súčasťou bažantích miešaniek bývajú i rastliny lákajúce hmyz, ktorý je významnou zložkou výživy, najmä kurčiat. „Štúdie preukázali, že vývoj mladých bažantov sa bez živočíšnej zložky zabrzdí. Vzrastom sú oveľa menšie ako jedince, ktoré majú dostatok potravy, a zároveň častejšie hynú,“ upozorňuje J. Slamečka.

Škody diviakmi

V rámci ochrany malej zveri pred predátormi sa treba zamerať na druhy, ktoré možno podľa legislatívy tlmiť a v revíri robia veľké škody. Týka sa to najmä líšok, túlavých psov a mačiek. V poslednom období však majú podľa J. Slamečku ešte nepriaznivejší vplyv na malú zver diviaky, ktorých areál sa postupne rozširuje. Likvidujú nielen mláďatá zajacov, ale aj znáš­ky bažantov. Veľké straty spôsobujú i straky, vrany či krkavce. „Kým v minulosti sa u nás lovilo desať-tisíc vrán, v roku 2008 to bolo už len približ­ne dvetisíc,“ konštatuje odborník. Dodáva, že samostatnú kapitolu predstavuje ochrana zveri pred pytliactvom.

Celoročne

Ak malá zver nemá dostatok políčok, treba ju prikrmovať počas všetkých nepriaznivých období v roku. A tie nastávajú nielen v zime, ale už v lete, po spomenutom zbere úrody z polí. Keď napríklad skoro po žatve nenaprší, zrno popadané na zem nevyklíči a zver sa nemá na čom pásť. Aby prežila, poľovníci by mali do revíru vyvážať šťavnaté plodiny, ako je kŕmna mrkva, kŕmna repa a podobne. „Keď však po žatve naprší, máme vyhrané, lebo obilie rýchlo vzchádza a vytvorí pre zver dobrý zdroj obživy.“ Pri deficite potravy v jeseni malú zver prikrmujeme lucernovým senom, lebo vlahy je už dostatok. „Lucernové seno je bohatý zdroj bielkovín. Nehádžeme ho však na zem, kde za týždeň splesnivie, ale založíme do kŕmidiel, aby sa udržiavalo v suchu a zajace či srnčia zver mohli toto krmivo aj po dlhšom čase konzumovať,“ upozorňuje odborník. Pre srnčiu zver je dôležité lucernové seno hlavne v lokalitách, kde je príliš veľa repky. Monokultúry tejto plodiny totiž spôsobujú vážne zdravotné ťažkosti v chove zveri. Do určitej miery ich možno eliminovať práve kvalitným senom z lucerny.

Mláďatá v ohrození

Zatiaľ nie je doriešená ochrana malej zveri pred poľnohospodárskou mechanizáciou. Keď pestovatelia kosia krmoviny, v porastoch lucerny „padne“ veľa zajacov. Predchádzať však možno problémom v populácii malej zveri, ktoré prináša globálne otepľovanie. V čase sucha je potrebné privážať pitnú vodu do napájadiel v revíri. „Príkladom je aj vlaňajší rok. Bažanty nie sú síce odkázané na veľké zdroje pitnej vody, ale ak je počas znášky, inkubácie vajec a odchovu mláďat extrémne sucho, musia znovu znášať. Koncom leta sme videli bažantice s malými kuriatkami, čiže išlo o druhé, niekde možno aj o tretie násady. Na juhu západného Slovenska sme preto lovili len tie jedince, ktoré zostali v revíroch ešte z roku 2008. Prírastky populácie boli minimálne a na výradoch sa objavili len staré bažanty,“ hovorí J. Slamečka. Minuloročné prírastky zajacov podľa jeho slov neboli až také zlé ako v prípade bažantov, ale poľovníkov tak­isto nepotešili. Vo väčšine revírov nedosiahli na výradoch požadovaných 50 percent mladých jedincov. Situácia pripomínala rok 2008, vtedy však boli výsledky ešte horšie. „Zajace majú horšie prírastky, ako by sme mohli očakávať, preto treba intenzívnejšie pristupovať k ich ochrane aj k ochrane životného prostredia,“ apeluje odborník.

(prevzaté zo stránky časopisu Poľovníctvo a rybárstvo)