Zvyšovať stavy malej zveri vo voľnej prírode sa nám dlhodobo nedarí. Sú však združenia, kde to s malou zverou vedia. Lenže do jej poľovníckeho obhospodarovania môžu zasiahnuť nečakané udalosti.
Pokles stavov Zajac poľný žije u nás takmer všade. Darí sa mu v agrárnej krajine a na nížinách, ale stretnúť ho môžete aj v lesných komplexoch, kde robí vrásky lesným hospodárom. Zajac je aktívny najmä v noci a žije samotárskym spôsobom. Cez deň odpočíva na ležovisku na okrajoch lesa, polí, v remízkach alebo v poľnohospodárskych kultúrach. Pohlavne dospieva vo veku osem až deväť mesiacov a samica vie počas reprodukčnej sezóny priviesť v niekoľkých vrhoch na svet do desať mláďat. Zvláštnosťou tejto zveri je takzvaná superfetácia, čo znamená možnosť oplodnenia počas gravidity. Enormný pokles stavu zajacov sme zaznamenali u nás i v celej Európe koncom sedemdesiatych rokov, odvtedy sa nám tento stav nedarí zlepšiť.Bažant poľovný, ktorý pôvodne obýval najmä územie Ázie, sa k nám dostal údajne vďaka Rimanom. Nech to bolo akokoľvek, isté je, že sa mu tu darí a je rozšírený v celej Európe. U nás mu vyhovujú lužné lesy, mokrade, poľné lesíky, polia prestúpené remízkami, ale aj porasty popri rybníkoch a riekach. Zimné stavy sa odhadujú asi na 60 000 jedincov. Ročný úlovok je približne stotisíc kusov. Do toho sa však rátajú aj umelé odchovy bažantov, ktoré sa potom vypúšťajú do revíru tesne pred poľovačkou. Jarabica poľná je u nás rozšírená najmä v nížinných oblastiach južného a juhozápadného Slovenska a na Východoslovenskej nížine. Kedysi nebol problém ju u nás loviť, ale koncom osemdesiatych rokov jej stavy rapídne poklesli, z päťstotísíc jedincov na katastrofálnych dvadsaťtisíc. Nádherné výrady jarabíc zostali len v spomienkach našich poľovníckych dedov i otcov a na dobových fotografiách. Inak by už asi nikto ani neuveril... |
Na Slovensku máme niekoľko oblastí, kde sa poľovníci úspešne venujú obhospodarovaniu malej zveri. Novozámocký okres patrí k tým najlepším. Nedá sa nespomenúť bažantnica v Palárikove, ale tá je zameraná skôr na komerčné poľovačky. Bažanty sa v nej sústreďujú a potom sa lovia s cieľom dosiahnuť finančný zisk. V tomto okrese je však množstvo združení, kde sa o malú zver starajú počas celého roka, a nielen pred hlavnou loveckou sezónou.
Príkladná starostlivosť
Na základe informácií o dobrých výsledkoch v obhospodarovaní malej zveri sme v Novozámockom okrese navštívili nemenovaný revír zaradený do oblasti M VII. Nešťastnou zhodou okolností práve v čase našej návštevy sa takmer celým Slovenskom prehnala povodňová pohroma a aj tu bola veľká časť územia po vyliatí Žitavy a Nitry z koryta pod vodou. „Veľké záplavy tu už boli, najmä v šesťdesiatych rokoch,“ informuje nás poľovný hospodár združenia: „Ale potom prebehlo celoplošné zazverovanie a vyzeralo to, že zver, najmä zajačia, sa z najhoršieho spamätala. Jej dobré stavy udržiavali nielen zazverovaním. Kedysi sa tu vo veľkom pestovala cukrová repa, ktorú sme zveri podržali na poliach aj do zimy. Schovávali sme ju pod balíky slamy a zver k nej mala ľahký prístup. Repa predstavovala pre zajaca zdroj vody a obživy nielen v zime, ale aj po požatevnom šoku. Veľmi dôležité je sčítanie pred odstrelom, podľa ktorého sa nastaví preliminár lovu. Máme plochy, kde sú vynikajúce stavy zajacov, a tam ich odchytávame. Boli roky, keď sme na jeden záťah chytili aj 80 jedincov. Ale aj u nás sú miesta, kde sa zajace prakticky nevyskytujú. Na otvorených plochách zajačikom zrejme škodia vzdušné prúdy.“
Katastrofálna situácia
Za dobrými výsledkami je nepochybne veľa hodín práce v revíri a podľa slov hospodára aj trpezlivé rokovania s poľnohospodármi. Tí sú v záujme získania dotácií schopní pri obrábaní pôdy likvidovať remízky, zelené pásy. Poľovníci už dokonca našli po orbe zlikvidované aj násypce a válovčeky pre zver. A teraz povodeň! S hospodárom sme si pozreli asi 80-hektárovú plochu zaliatu vodou. Práve pred povodňou sa tam liahli malé bažantíky, zajačiky, a čo je najhoršie, na svete už boli aj srnčatá. Všetko to zobrala voda. Azda len zaburinený násyp popri rieke Nitra sa stal útočiskom zachránenej zveri. „Všetky hniezda a mláďatá sú vytopené,“ hovorí zúfalý hospodár. „A nielen tu. Zajačiky, ak aj prežili, sa premočia, podchladia a uhynú. A človek im nemôže pomôcť, všetko je podmáčané, nedá sa tam dostať.“
Straty a prírastky
Pri pochôdzke revírom, ktorú sme absolvovali v silnom daždi, nás poľovný hospodár upozornil na niekoľko bažantích sliepok na zmáčanom poli. Podľa jeho predpokladu vajcia, ktoré mali sliepky v hniezdach dakde v priehlbinkách, boli pod vodou. Vajíčka sa podchladia a znáška je zlikvidovaná. Bažantie sliepky, ktoré sme videli, znášku práve stratili. Za normálnych okolností by sedeli na vajciach. Pri zajacoch je najdôležitejší jarný vrh a ten začiatkom leta. Keď má zajac dostatok krmiva, môže mať vo vrhu aj štyri až päť zajačikov, a to hneď vidieť na prírastkoch. Jesenné vrhy majú iba po jednom až dvoch zajačikoch.
Keď trpí zver
Okrem nepriazne počasia a cestných komunikácií, ktoré poľovný hospodár pokladá za najhoršie decimátory malej zveri, je tu ešte jeden dobre známy fenomén, požatevný šok. Kedysi tu kombajny zberali úrodu aj dva-tri týždne, v súčasnosti, ak nie je pováľané obilie, pozberajú celú úrodu raz dva a na poli nezostane vôbec nič. A čo je ešte horšie, poľnohospodári tu v posledných rokoch nechávajú po žatve pole zarásť na zeleno a potom ho celé postriekajú proti burine pesticídmi, až po nich zostane doslova púšť. „A zver z čoho bude žiť?“ pýta sa poľovný hospodár. „Po postreku je zem akoby spálená, hnedá a zapáchajúca. Zver to odpudzuje, dokonca ani srnčia tam nechce ísť. Tvrdia to aj poľovníci z iných revírov.“ Bažantom sa dá niečo prihodiť do násypcov, zrno alebo kukuricu, ale zajac jednoznačne potrebuje zelenú potravu. Poľovníci im často nasekajú aspoň konáre, lebo zajace potrebujú hlodať, obrusovať si zuby, obhrýzať zelené konáriky. Tie sú pre zajace dôležitejšie ako seno. A, samozrejme, voda. Tam, kde sú na poliach preliačiny, oplatí sa budovať prírodné napájadlá. Podzemnej vody je tu dostatok a v extrémnych suchách sú to okrem odvodňovacích kanálov jej jediné zdroje. „Teraz je však situácia opačná. Všetko je pod vodou a stavy malej zveri sú ohrozené,“ ukončuje debatu poľovný hospodár a dodáva: „Ak sa potvrdí výrazný pokles stavov zajačej zveri, nemali by sa podľa môjho názoru tohto roku loviť. Ani u nás, ani u susedov.“ A pokiaľ ide o bažanty, po zistení prudkého poklesu stavov určite zvážia možnosť ich nákupu na zazverenie v niektorej z chovných fariem.
Jedna z možností
Navštívili sme jednu z bažantích fariem, sídliacu v Hontianskych Moravciach neďaleko Dudiniec. Farma je v prevádzke od roku 1996 a zaoberá sa ekologickým chovom bažantov rôznych druhov, perličiek, drobnej hydiny a inej zveri. Podľa slov jej majiteľa disponuje základným kŕdľom 115 sliepok, ktorý sa každý rok mení a dopĺňa. Majiteľ začínal ako dovozca osobných áut z Talianska, kde získal mnoho kontaktov a neskôr si ako úspešný chovateľ holubov splnil sen a založil túto farmu.
Zrod života
Kedysi sa tu liahlo aj 38 000 bažantích kurčiat, kapacity na to sú dostatočné. Dnes je to podľa slov majiteľa prevádzky asi 7 000 až 10 000 kurčiat. Všetko závisí od dopytu odberateľov. Sliepky vyprodukujú vajcia, ktoré sa postupne odoberajú, aby bola čo najväčšia znáška. Potom vajcia putujú do predliahne. Kapacita boxov je 6 500 vajec. Tu sa vajíčka každú hodinu obracajú. Po troch týždňoch sa vajcia presvecujú, aby sa zistilo, či je zárodok živý. V tejto fáze niekedy vypadne z chovu 20 – 30 vajec. Živé vajcia sa poukladajú na takzvané liesky, čo sú špeciálne rošty, cez ktoré vyliahnuté kuriatka popadajú dolu a škrupiny zostanú na rošte. V liahni, kde zostávajú vajcia ešte štyri dni, musí byť vyrovnaná teplota 37 až 38 stupňov. Keď sa bažantík vyliahne, putuje pod umelú kvočku s teplotou do 36 stupňov.
Odberatelia
Podľa informácií od majiteľa farmy, poľovnícke združenia doteraz nemali väčší záujem o nákup bažantov na vysádzanie do voľnej prírody. Niečo odoberú súkromné revíry, ale poľovnícke organizácie akoby nemali záujem o zazverovanie. A tým, čo odoberajú lacné jednodňové, odporúča radšej bažantíky nakúpiť, až keď majú štyri týždne, keď sú straty neporovnateľne nižšie. Na farme sú vysoké voliéry a bažanty sa v nich naučia lietať. Bažantia Farma-Tomas (045/558 95 13) sa nachádza nad Hontianskymi Moravcami na kopci, čo pri tohtoročných záplavách bolo dobre a bažantíky aj iná chovaná pernatá zver zostali v suchu. Prioritou majiteľa bolo a je odchovávať kvalitné a vysoko lietajúce bažanty. Poľovnícke organizácie, ktorým nie je ľahostajný stav bažantov vo voľnej prírode, by práve teraz mali zvážiť, čo môžu urobiť pre opätovné zazverenie svojich revírov. Viac o tom, ako sa k bažantom z hontianskeho chovu dostanú, sa môžu dozvedieť na webovej stránke www.rapier.sk.
Čo nás čaká
Tohtoročné májové a júnové záplavy napáchali v mnohých regiónoch na majetku občanov, firiem, obcí i štátu obrovské škody. Poľovníci si, samozrejme, uvedomujú, že nie ich záujmy budú na prvom mieste pri odškodňovaní postihnutých subjektov. Ak sa teda budú chcieť aspoň pokúsiť o obnovenie takých stavov zveri, aké boli na zaplavených územiach pred povodňami, čaká ich veľa práce. Najdôležitejšia bude zrejme spolupráca poľovníckych organizácií so štátnou správou a ochranou prírody. Bude potrebné zrevitalizovať pôdu a obnovené územia postupne zazverovať. Zajace treba doviezť z iných, povodňami nesužovaných oblastí a bažanty zasa z farmových chovov. Predovšetkým však treba malej zveri vytvoriť podmienky na prežitie. To znamená zabezpečiť primeraný kryt, predkladať dostatok krmiva, maximálne tlmiť zveri škodiace poľovníctvo a dočasne obmedziť lov.
(prevzaté zo stránky časopisu Poľovníctvo a rybárstvo)